Zenová prax
Zenová prax je stále živou praxou a vyskúšať si ju môžete vo viacerých zenových centrách alebo priamo v kláštore Tichého mieru. Napríklad aj ochutnávkov zenovej kláštronej praxe.
Čo je Zen?
Zen je niečo, čo sa nedá naučiť z kníh. Podstatou zenu je zazen, teda meditácia bez predmetu. V zene niet o čom meditovať. Sedíme v tichu, tvárou k stene, pozornosť je obrátená do vnútra.
Nehľadáme osvietenie, pretože zazen samotný je osvietením. Zazen je skúsenosť za subjektívnymi a objektívnymi svetmi, za rozlišujúcim myslením.
V zazene niet rozdielu medzi mužom a ženou, medzi múdrym a hlúpym, medzi bohatým a chudobným. Zazen môžu robiť veriaci aj neveriaci, vegetariáni aj tí, čo jedia mäso, slobodní aj ženatí. Zen je slobodný.
Je však nemožné vidieť svoju vlastnú pozíciu. Je také ľahké oklamať sa vo vlastnom praktikovaní. Je ľahké zablúdiť. Preto je dobré nepraktikovať o samote. Tešíme sa na vás.
(Text prevzatý z sedbuddhu.sk)
Čo hovoria známe osobnosti o zene?
Dočítate sa tu: Známe osobnosti o zene
Stručne o zene
Zen je tradícia odovzdávania učenia z majstra na žiaka priamym
odovzdaním od Buddhu.
To znamená, že za zenového praktikanta sa môže považovať len ten, kto nasleduje niektorého zenového majstra, ktorý dostal učenie od iného majstra (zenová línia), zúčastňuje sa "odosobnení" (jp. sesshin - meditačných stretnutí) a praktizuje sed Buddhu- zazen.
Existujú dve hlavné línie zenu (resp. zen-buddhizmu): Sótó a Rinzai.
Čo sa týka písiem, tak zen nemá a nepoužíva ani Buddhove učenia. Spievajú sa sútry (prevažne len jedna - Sútra srdca (sútra veľkej múdrosti) a v Rinzai zene sa používajú aj kóany a krátke zenové príbehy.
Existujú zenové kláštory kde sa praktizuje, ale v kláštoroch sa dlhodobo nežije - prevažne tam dlhodobo žije len majster a jeho pomocník. Preto sa v zene nikdy nevytvorili uzavrené komunity, každý praktikant sa po spoločnej praxi vracia do svojich životných podmienok.
Nie sú žiadne obmedzenia typu: iné náboženstvo, vegetariánstvo, rodina, pohlavie (v histórii zenu je veľa majsteriek a osvietených mníšok - Hidden lamp).
Zazen vlastne nie je meditácia - ale patrí pod kontemplatívnu techniku, na rozdiel od meditácie, nie je tam sústredenie na objekt, ale na prítomnosť takú aká je (v kresťanstve: na Božiu prítomnosť). Podrobnejšie som to prepísal tu - Meditácia je široký pojem. Sed Buddhu (zazen), ako hlavná praktika zenu, sa používa v kresťanstve vo forme zen-kontemplácie, kedy sa praktikant modlí pred a po zazene. Ale je bežné, že sa kresťanský mnísi/šky a kňazi zúčastňujú zenových sedení (napríklad v dokumente Descending the mountain).
Na Slovensku je niekoľko zenových línií (Viete o ďalšej? Napíšte mi!):
Línia Sótó
Línia Rinzai
* Výraz "sesshin" možno preložiť buď ako "vyjadrenie svojho zámeru", alebo ako "vyjadrenie svojej mysle". / Shobogenzo, Eihei Dógen, kap. 41 (Sesshin Sesshó)
Zen a kresťanstvo
Z pohľadu učenia (nie podľa praxe) sa za "zenových majstrov" západu považujú Majster Eckhart (čo uvádza autor knihy Slovo Večnosti), jeho žiak Johannes Tauler, alebo Brat Lavrence.
Existujú kňazi a mnísi, ktorí sa stali zenovými majstrami, napríklad Robert Kennedy (Jesuit ), ktorý má svoju líniu kresťanských zenových učiteľov alebo Enomiya-Lassalle.
V CZ a SK sa určitému druhu kontemplácie venujú (o ktorých viem):
Ak by ste chceli odbornejšiu prednášku na teologickej úrovni, tak kontaktujte p. Dojčára, ktorý sa profesijne špecializuje na výskum spirituality a medzináboženského dialógu.
Kontemplatívna spiritualita │ Spiritualita bez náboženstva? Mystika Eckharta Tolleho