Ukážky básní z knihy Verše zenového mnícha

Cisárovná

Vyvstaná zo svetla – ríše,

kde sa karma duše píše,

prichádza vo vlnách vzruchu,

oblečená v jasnom, bielom

dáma, ktorá vládne duchu.

Pohľad na tú svetlú krásu,

rovná sa len slnka jasu.

Priamy pohľad možný nie je,

jej prítomnosť, ale stačí,

pri srdci ma nežne hreje.

A tá vôňa..., krásne zvodná,

niečo ako hruda rodná,

hruda, z ktorej cítim život,

nekonečne, živo plodná.

Je mi taká povedomá,

ako keď som nazad doma.

... pokračovanie v knihe VERŠE ZENOVÉHO MNÍCHA

Rád by som bol

Rád by som bol starým stromom,

robil by som všetkým tieň.

Rád by som bol lesným machom,

domovom by mi bol peň.

Rád by som bol prameň v lese,

zahnal by som všetkým smäd.

Rád by som bol lesnou včielkou,

robil by som chutný med.

Rád by som bol pávím perom,

pre krásu by som bol len.

Rád by som bol indiánom,

ktorý lieči rodný kmeň.

Rád by som bol vôňou kávy,

vial by som skrz kaviareň.

Rád by som bol trombocytom,

tvoril by som kostnú dreň.

... pokračovanie v knihe VERŠE ZENOVÉHO MNÍCHA

Kde to je?

To miesto, kde sa tvarujú

prvé čisté myšlienky,

čo formujú nás

a náš každodenný sen?

Musí to byť živý priestor,

ako nádoba, kde kysne cesto,

ako váza, ktorá máva

pre každý kvet, iný tvar.

Isto o tom mieste niekto vie,

možno ten, čo miluje,

a s ním aj tá, ktorá daruje,

životu vždy nový svet.

Skúsiť ho nájsť - veľký sen,

mudrcov a filozofov,

ktorí išli až na dreň

vlastných dutých kostí.

... pokračovanie v knihe VERŠE ZENOVÉHO MNÍCHA

Dharma tela

Čo nás učí Dharma tela?

Odpovedí je tak veľa,

že sa z toho hlava krúti.

Keď si všimneš telo v pnutí,

je to len vec vnímania,

zostaň v tichej pozornosti,

pusť sa vôle konania.

Nezľakni sa toku hmoty,

drž sa tohto zadania:

"Ako starí Rimania,

s odvahou skoč do neznáma,

získaš nové poznania."

Ten, čo spoznal odpoveď,

dáva egu výpoveď,

a ilúziám krátke zbohom.

Bez snahy o vysvetlenie,

mizne bez stôp, celkom sám a

stratí sa za prvým rohom.

Súcit

Na hranici formy, času,

kde sa duše túžbou trasú,

po návrate nazad domov,

vyvstal súcit, vravel:

"Daj si pohov!

Otoč sa a správnou nohou,

vykroč nazad, opusť bohov!

Podaj ruku všetkým vzadu,

daj im nádej, lásku, radu.

Skoč do prúdu, dýchaj zľahka,

odniesť Ťa je preň vec ľahká.

Iba zostaň v prítomnosti,

plný jasu, pozornosti.

Keď roztopíš ďalšiu kryhu,

spomenieš si v okamihu,

život nie je žiadna kóma,

že si bol vždy priamo doma."

Kirké

Myslím na ňu celú noc,

od večera k úsvitu.

Inú takú nenájdem,

mám ju v srdci zažitú.

Do vyhnanstva vydaná,

na ostrove Aiaia,

dcéra slnka Hélia,

z titanského raja.

Na krosnách od Daidalosa,

tkala krásny gobelín,

jej elixír, námorníkov,

na prasatá premenil.

Aj Odysea očarila,

kúzlom ženským, posteľným.

A tak ako Télmachos,

tiež sa s ňou hneď ožením. 

Sophia

Prejavená v hmotných tokoch,

prichádza k nám v siedmich krokoch.

Neskrýva sa, sídli všade,

vtelená je v ľudských rokoch.

Keď ju silou dobíjaš,

vyhne sa ti táto kráska,

vzťah k nej takto zabíjaš,

nezvábi ju žiadna maska.

No ak masky zahodíš,

a aj srdce otvoríš,

krásna ako ľalia,

príde k Tebe, táto múdrosť,

čarokrásna Sophia. 

Veľká túžba

Kiež by Tvoja veľká túžba,

naplnená Duchom bola.

Nech si anjel v Tebe zvolá,

k tejto prosbe božský chorál.

Ich spev nech sa voľne nesie,

čistým chrámom - Tvojím telom.

Pod taktovkou archanjela,

zavibruješ každou bunkou,

v sede Buddhu, plne bdelom.

Svätá cesta

Zdá sa, že sú z rovnakého cesta.

Ten, kto kráča horou sám

a aj jeho svätá cesta.

Odkaz ducha

Básne si nechávam na

TERAZ!

Majster - kaligraf

Plynulé pohyby...

cítim ich v hrudi.

Tak ako chlopňami,

tak perom, krv prúdi.

Lov

Nečakala útok z hora.

Neskúsená mladá mačka,

keď ju v noci zdrapla sova.

Vyhlásenie

"Keď žijem, tak až do dna!"

Vyhlásila hladina vodná.

Zakopnutie v podnájme

Bolo počuť hlasné "Ach!".

Keď sa v noci,

dotkol nohy,

chladný, nájomný

dverný prah.

Svalová gymnastika

Kontroluj si svalov tvary,

nech sa Ti tvár šťastne tvári.

Ďalšie básne nájdete v knihe VERŠE ZENOVÉHO MNÍCHA