Potreba majstra

Doba sa mení, bolo obdobie, kedy, ak by ste povedali, že nemáte poslúchať autoritu kráľa, tak by vás všetci zosmiešnili a oficiality pravdepodobne uväznili a potrestali. Ak dnes poviete to isté, každému sa zdá, že to je úplná samozrejmosť. 

Tejto nálade sa hovorí "duch doby" (Zeitgeist), vplyv bohov, či archanjelov. Jung by povedal, že je to naladenie spoločného nevedomia, dnes zas ľudia hovoria o spoločnom kvantovom informačnom poli.

Z uvedeného je zrejmé, že ak sa s ľuďmi budete baviť na túto tému, nemôžete od bežných ľudí dostať jednoznačnú odpoveď, vždy bude iná, ale vždy vedená strachom nevybočiť z ducha doby (vybočiť znamená ohroziť sa). Ale, čo ak si vy položíte túto otázku – o potrebe majstra – a máte argumenty aj pre aj proti, podľa toho, do akej situácia a doby túto potrebu postavíte.

Aká je dnešné nálada? 

Ak sa dnes povie, že majster je potrebný, tak dostanete prevažne negatívnu reakciu - ľudia sa cítia slobodní, každý chce byť sám sebe pánom a robiť veci tak ako uzná za vhodné.

Keď som začal s meditáciami, majstra som nepotreboval ani nechcel. Meditoval som sám doma a bol som s tým spokojný. Neskôr som ucítil potrebu zdieľať vyžarovanie spokojnosti, či vnútorného ticha, z Buddhovho sedenia, s inými ľuďmi. Navštívil som zenovú skupinu majstra Sando Kaisena a ich prístup sa mi tak zapáčil, že som tam zostal. Hovorili o majstrovi, mali jeho obrázok na oltári, niektorí aj v mobile, či v peňaženke. Akceptoval som to, ale nemal som vnútornú potrebu ho spoznať či sa ním nechať viesť (alebo mať jeho obrázok kdekoľvek). Ale chápal som, že to čo ma oslovilo – vedenie meditácií, sústredenosť na činnosti, organizácia sesshinov (niekoľkodňových meditačných stretnutí) je obrazom toho majstra, ktorý to zastrešuje. Keď som sa s majstrom Kaisenom stretol prvý krát, vnímal som jeho kvality, plné pozornosť, skúsenosti, schopnosť intuície. Ale stále u mňa nevznikla potreba ho nejako vyvyšovať, zostala však úcta k tomu čo vybudoval a aký je ako osoba.

Začal som si uvedomovať, čo mať majstra vlastne znamená. Konkrétne to, ako zamieňame realitu s predstavami a očakávaniami. Realitu predstavuje ten človek - majster- taký aký je. Predstavy a očakávania sú koncepty, ktoré máme len v mysli (aký by ten majster mal byť).

Čo mám na mysli pod realitou

Majster má byť človek, ktorý vedie žiakov na základe svojich skúseností. Majster tesár má za úlohu naučiť žiakov ako pracovať s drevom. A keď učenie skončí, žiak dostane výučný list. Majster v zenovom kláštore, má tiež za úlohu naučiť ľudí žiakov konkrétne veci: Ako viesť meditácie, ako sedieť, ako robiť ceremónie, ako odovzdávať učenie predchádzajúcich majstrov a keď skončí, je tam zaučený nasledovník línie učenia.

Zatiaľ čo majstra tesára vieme akceptovať, toho duchovného už nie. Prečo? 

Myslím, že jednoducho preto, že zatiaľ čo prácu a učenie majstra tesára si vieme na základe našich znalostí predstaviť, tak vedenie zenového majstra nie. Takže, pri tesárovi vieme dať svoje predstavy do súlady s realitou viac, ako pri zenovom majstrovi, ktorého vieme porovnať len s niečím iným – v prípade západnej kultúry s kresťanskými kňazmi a s príbehmi, ktoré nám niekto podsunul (často tí kňazi...), ktoré žiaľ často bývajú negatívne (sekty, zneužívanie...). Ak je človek povrchný, tak zamení tento výber príbehov za osobu o ktorej sa rozpráva. A z toho vzniká negatívna reakcia na potrebu majstra. Avšak nič to nemení na fakte, že ak sa chcete naučiť správne hrať na klavír, cvičiť jógu, fotiť, hrať šach, tak nejakého majstra potepujete. A to isté platí aj pre meditácie. Správnu polohu meditácie a mnoho ďalších detailov som sa naučil až v zenovej skupine. Je to vďaka vedeniu majstra, ktorý to zastrešuje a neustále dohliada na znalosti svojich žiakov.

Nie len dnes, ale aj v minulosti bolo mnoho samozvaných majstrov, ale tak ako v minulosti, tak aj dnes, je veľmi jednoduché zistiť či taký človek stojí alebo nestají za to, aby nás viedol. Treba zhodnotiť jeho kvality v odbore, morálne zásady, jednanie v kritických situáciách, schopnosť viesť, schopnosť pohýnať v pred, atď...

Ak sa vás niekto v budúcnosti spýta na potrebu duchovného majstra, tak stačí povedať: 

"Bez majstra sa tému nenaučíte, ale vždy treba sledovať jeho kvalitu učenia."

Koniec koncov, každý si nájde majstra podľa seba. Niekomu stačí kňaz, inému, opát kláštora, ďalšiemu miestna cvičiteľka jógy, alebo autor kníh, či len neznámy prispievateľ na facebooku o ktorom neviete vôbec nič. Aká hĺbka žiaka, také hĺbka majstra (a učenia). Ako sa hovorí: 

Keď je žiak pripravený, majster sa nájde.

Ale povedať, že majstra netreba, je to isté ako povedať, že ak sa chceš naučiť postaviť strechu, vystačíš si sám. Možno sa tá strecha podarí, a možno nie. Zima a čas ukáže.